Ako obmedziť stres?

  • Stres
  • 7 minút čítania
  • 26. 2. 2015
  • Tím Plus pre Vás
  • Väčšina z nás žije v neustálom strese. Často si nedokážeme vychutnať chvíle pokoja a pohody s priateľmi a rodinou. Ako by nás neustále hnalo niečo dopredu. Stres sa stal súčasťou rýchleho, pretechnizovaného životného štýlu.

    {containers“:[{„id“:1,“type“:“container100″,“params“:{},“shapes“:{„first“:[{„id“:2,“type“:“shapeOldArticle“,“params“:{„html“:“

    Otázkou zostáva, kedy je ešte normálny a možno nám aj pomáha, príkladne nás motivuje k práci na sebe, väčším výkonom apod. a kedy už nám škodí.

    Podľa psychológa Slavomila Hubálka moderné poznatky o strese upozorňujú na to, že dlhodobá záťaž organizmu a človekom prežívaná nepohoda, teda stres, majú pôvod predovšetkým v našej psychike. „Stres nevyplýva z bezprostredných, faktických charakteristík situácie, ale z toho, ako človek túto situáciu vníma a hodnotí, prežíva, ako o nej premýšľa. Naše emócie a fyziologickú stresovú reakciu nespôsobujú vonkajšie okolnosti a podnety samy o sebe, ale to, čo si o záležitosti myslíme, ako ju vnímame a spracovávame,“ vysvetľuje Slavomil Hubálek.
    V strese sa do krvného obehu dostáva adrenalín a dochádza k rôznym fyziologickým zmenám:
    – srdce bije rýchlejšie, zvýši sa nám krvný tlak
    – krv odchádza zo žalúdka a pokožky do svalov, dá sa do nás zima alebo sa začneme viac potiť
    – zrenice sa rozširujú, lepšie vidíme
    – sluch sa stáva ostrejším
    – zlepšuje sa hmat
    – rozťahujú sa prieduchy na dýchanie, zrýchľuje sa dych
    – z hypotalamu sa uvoľnia endorfíny, aby blokovali bolesť atď.

    V strese bežne reagujeme podráždene či úzkostlivo, padne na nás depresia, horšie spíme alebo sa sústreďujeme, myslenie je urýchlené a nepresné. Stres sa ale môže prejaviť i v oblasti telesnej, napr. tráviacimi ťažkosťami, bolesťami hlavy, svalovým napätím a bolesťami v chrbte, zvýšeným krvným tlakom, búšením srdca, sexuálnymi problémami atď.

    Stres znižuje imunitu
    Podľa odborníkov viac ako polovica návštev u lekárov sa týka problémov súvisiacich so stresom a stresovou reakciou. „Stres prispieva k chorobnosti tým, že vedie k zníženiu schopnosti organizmu brániť sa voči chorobám. K niektorým chorobám prispieva stres priamo – príkladom sú srdcový záchvat či tenzné bolesti hlavy. Na niektoré existujúce choroby, ako sú lupienka či artritída, má stres negatívny vplyv a v neposlednej miere sa nebezpečie stresu prejavuje tým, že môže viesť k zdraviu škodlivému správaniu, ako je fajčenie, zvýšená spotreba alkoholu a prejedanie sa,“ dodáva psychológ Sl. Hubálek.

    Ako sa so stresom vyrovnať?

    Určitý stres je normálny, je s nami každodenne. Je to spôsob, ktorým sa telo pripravuje na významnú udalosť alebo ohrozenie (účasť na konkurze, skúška, rozvod či iná kríza). Príliš mnoho stresov môže byť ale škodlivé. Za normálnych okolností sa telo upokojí potom, keď vzrušujúca udalosť skončila. Ak je však stres predlžovaný, môže to telo vyčerpávať a dostavujú sa dôsledky ako telesné (srdcové ťažkosti, žalúdočné vredy, bolesti hlavy…), tak duševné (depresie, úzkosť…). Preto je podľa psychológov dôležité osvojiť si spôsoby, ako sa dá so stresom vyrovnať a ako je možné jeho dôsledky minimalizovať. Podstatou je zmena spôsobov, akými o bežných starostiach uvažujeme. „Obráťme negatívne myslenie na pozitívne. Nehovorme si, čo všetko je problém a čo nezvládneme, naučme sa hovoriť si, že si s tým aj tak nejako poradíme,“ radí Slavomil Hubálek.

    1. Myslite pozitívne

    Ak máte pred sebou náročné vystúpenie či rozhovor, pripomeňte si predchádzajúce úspechy. Dobre sa pripravte a uvedomte si, že keď sa vám podobná vec už raz podarila, prečo by sa to nemalo podariť znovu…? Psychológovia a psychoterapeuti odporúčajú zoznam pozitívnych tvrdení, ktoré si budete môcť v duchu opakovať v momente narastajúceho stresu, napr. „…s tým si poradím“ alebo „viem o tej téme viac než ktokoľvek iný z tu prítomných“ apod.

    2. Obmedzte stresujúce situácie
    Samozrejme, nie všetky udalosti, stretnutia apod. môžeme ovplyvniť alebo si ich vybrať. Mnohokrát to ale možné je. Nájdite si čas a zamyslite sa nad vlastným životným štýlom. Čo vám vyhovuje? A čo vás naopak stresuje? Ak vás stresuje kontakt s určitými ľuďmi, snažte sa mu vyhnúť alebo ho eliminovať na minimum. Zamyslite sa tiež nad svojimi životnými cieľmi a hodnotami. Nastavujte si reálne ciele. Ak nie ste študijný či súťaživý typ, nemusíte v tridsiatke študovať dve vysoké školy alebo zabehnúť maratón.

    3. Riešte problémy včas
    Ak sa dostanete do zložitej situácie, neodkladajte riešenie problému. Čím skôr sa ho zbavíte, tým sa vám rýchlejšie uľaví a vy budete môcť vašu energiu napriahnuť správnym smerom a nie ju vydávať na pochybnosti, úzkosť a depresie.

    4. Organizujte si čas
    Je dobré si program plánovať s časovými rezervami tak, aby sme mali čas v pokoji prejsť z jednej schôdzky na druhú. Dôležitú rolu tiež mnohokrát hrá príprava. Preto i čas na ňu zaraďte do programu. Musíte všetko zvládnuť sami? Zamyslite sa nad tým, či sa o niektoré povinnosti nemôžete s niekým podeliť a na výsledok iba dohliadnuť. Večer si naplánujte veci na druhý deň. Úlohy si píšte a potom si ich odškrtávajte. Je dobré ich organizovať po jednom a reálne si stanovovať priority.

    5. Komunikujte

    Komunikujete dostatočne? Vie okolie, čo od neho očakávate či požadujete? V záťažových situáciách je potrebné udržiavať kontakt a zdieľať informácie i emócie. Nekonštruujete si potom nezmyselné domnienky a udržujete reálny pohľad na situáciu. Mnohokrát práve vďaka dostatočnej komunikácii nájdete podporu či oporu v názoroch či jednaní a situácia sa potom hneď javí jednoduchšia a lepšie sa rieši. Problémy je tiež dobré zdieľať s partnerom či rodinou. Často vám nezávislý pohľad či nadhľad blízkej osoby pomôže k objektívnemu vnímaniu či riešeniu situácie.

    6. Hýbte sa
    Pravidelne cvičte. Vhodné sú východné cvičenia – joga, tajči – ale i prechádzky. Všetky naše pocity nachádzajú akýsi telesný výraz. Svaly reagujú na stres napätím. Ideálne samozrejme je odstrániť príčinu stresu, ale už samotné pretiahnutie svalov zmierňuje napätie. Pravidelné telesné cvičenia zvyšujú odolnosť organizmu a pripravujú ho na boj so stresom. Veľmi účinným liekom sú prechádzky v prírode. Pri pohybe sa spaľuje časť chemických látok, ktoré sa vylučujú vplyvom stresu, a zaťaté unavené svaly sa uvoľnia.

    7. Relaxujte
    Vyskúšajte meditáciu, dychové cvičenia, masáže. Skúste si pravidelne každý deň nájsť pár minút na meditáciu. Jej cieľom je dosiahnuť stav pokoja, v ktorom nie je organizmus ničím rušený. Najprv si vyberte vašej mentalite vhodné slovo alebo vetu, napr. pokoj, a potom sa pokojne posaďte, zavrite oči a uvoľnite sa. Konkrétne slovo opakujte v súlade s rytmom dýchania a s každým výdychom. Vydržte 10-20 minút. Ak na začiatku pozorujete, že vás rozptyľujú iné myšlienky, pokúste sa vrátiť pozornosť k svojmu slovu a meditáciu neprerušujte.
    Vhodná je tiež masáž. Skúste vypozorovať, ktoré konkrétne svaly sú v strese napnuté. Obvykle sa nachádzajú na krku a v hornej časti chrbta. Vo chvíli narastajúceho psychického napätia tieto miesta premasírujte. Akupresúrne tlačte na spánky, celkovo sa tým uvoľníte.

    8. Starajte sa o seba
    Nezabúdajte na pravidelné jedlo, odpočinok a dostatočný spánok. Ak ste hladní, unavení, nevyspatí, telo ľahšie podľahne stresu. Rozumné množstvo jedla a pitia pomáha znížiť kyslosť žalúdka zapríčinenú práve stresom. Vo vypätých situáciách sa vyhýbajte alkoholu a kofeínu, môžu zvýšiť úzkosť a nespavosť. Z potravinových doplnkov sa odporúča komplex vitamínov B, vápnik a horčík. Horčík obsahujú orechy, strukoviny, figy a čokoláda. Proti stresu pomôžu tiež banány, ktoré obsahujú vitamín B1. Na správnu funkciu nervov nezanedbávajte ani príjem vitamínu E. Nájdete ho v rastlinných olejoch, orechoch a semenách. Orechy sú skrátka stimulom číslo jedna. Z byliniek pomáha na zmiernenie stresu a celkové uvoľnenie a upokojenie trezalka. Výborný je horúci kúpeľ. Teplo uvoľňuje svalové napätie a upravuje krvný obeh, teda to, čo stresovaný organizmus potrebuje, aby sa vrátil do pôvodného stavu. Namiesto horúceho kúpeľa si môžete pustiť na ruky prúd horúcej vody.

    9. Utečte od problému
    Robte čokoľvek, čo odvedie vašu myseľ od stresujúcich myšlienok. Čítanie, hudba, všemožné koníčky, varenie či iné domáce činnosti sú v tejto situácii najlepším pomocníkom. Naraz začnete zapojovať celkom inú časť mozgu.

    10. Vykričte sa
    V situáciách silného napätia často pomáha krik alebo plač. Samozrejme že pri jednaní so šéfom nezačnete kričať, ale skúste si občas nájsť vhodné neverejné miesto a emócie uvoľniť a týmto jednoduchým spôsobom zo seba dostať.

    11. Vytvorte si duševnú pohodu

    Stresu sa môžete zbaviť i počúvaním hudby. Tá vás nielen uvoľní, ale môže byť zároveň inšpiráciou k tvorivej aktivite. Skúsiť môžete i nahrávky s relaxačnými programami, tie obsahujú text, ktorý vás môže naviesť ako relaxovať či meditovať. Väčšinou je sprevádzaný upokojujúcimi zvukmi prírody.

    12. Uznajte svoje medze

    Je dobré naučiť sa akceptovať, že mnoho problémov je mimo naše možnosti. Jednou z myšlienok budhizmu je, že ak má problém riešenie, je zbytočné sa ním trápiť, a ak ho nemá, potom nemá zmysel sa ním trápiť.

    „}}]}}],“layout“:“article“}“

    Tím Plus pre Vás
    Tím Plus pre Vás
    S radostí až do mobilů