Dojčenie – dobrý základ pre imunitný systém

  • Výživa detí
  • 4 minúty čítania
  • 26. 2. 2015
  • Tím Plus pre Vás
  • Každé dieťa má právo byť dojčené, pretože dojčenie je prirodzenou a optimálnou výživou. Materské mlieko je pre bábätko základom jeho zdravého rastu a vývoja. Obsahuje totiž vyváženú a unikátnu kompozíciu látok, ktoré sú pre zdravý rast dieťaťa nevyhnutné.

    {containers“:[{„id“:1,“type“:“container100″,“params“:{},“shapes“:{„first“:[{„id“:2,“type“:“shapeOldArticle“,“params“:{„html“:“

    Mlieko obsahuje živiny a minerálne látky, vitamíny, hormóny, enzýmy, probiotiká, oligosacharidy i protilátky. Materské mlieko je tak výživné, že vystačí ako jediný pokrm až do šiesteho mesiaca veku dieťaťa. Nemá však stále rovnaké zloženie. To sa mení podľa toho, ako sa dieťa vyvíja, aby čo najviac uspokojovalo jeho potreby. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča dojčiť minimálne prvých šesť mesiacov, ideálne do jedného roku veku dieťaťa.

    Prečo dojčiť?
    Zloženie materského mlieka a jeho premenlivosť, ktorá mlieko prispôsobí potrebám dieťaťa, je najdokonalejším spôsobom zabezpečenia výživových potrieb dieťaťa.
    Materské mlieko sa tvorí v posledných týždňoch pred pôrodom a v prvých dňoch po ňom. Počiatočné mlieko – kolostrum (mlezivo) sa líši zložením od zrelého mlieka, produkovaného od druhého týždňa po pôrode. Je veľmi husté, obsahuje viac bielkovín a minerálnych látok, menej tukov a sacharidov. Asi ¼ bielkovín kolostra tvoria obranné látky (sekrečný imunoglobulín A, lysozym a laktoferín). Tieto látky sú pre dieťa zvlášť významné v prvých dňoch života, kedy sa príchodom na svet dostáva do kontaktu s vonkajším „infekčným“ prostredím. Materské mlieko obsahuje ďalšie bielkoviny (laktalbumín a kazeín), vďaka ktorým je stráviteľnejšie než mlieko kravské.
    Dojčené deti majú v čreve prevahu priateľských bifidobaktérií, a preto sú zdravšie než nedojčené deti. Materské mlieko svojím unikátnym zložením podporuje rast týchto bifidobaktérií a samé je ich prirodzeným zdrojom. Materské mlieko ďalej obsahuje oligosacharidy. Tie sa síce nachádzajú aj v umelej dojčenskej výžive, nie sú však porovnateľné s oligosacharidami materského mlieka, sú totiž rastlinného a živočíšneho pôvodu a získavajú sa z kravskej laktózy a rastlinnej čakanky.

    Výhody dojčenia
    Dieťa je chránené pred infekciami dýchacích ciest, zápalom stredného ucha a napr. i pred hnačkami. Znižuje sa riziko výskytu cukrovky, alergie, obezity a anémie (chudokrvnosti) v neskoršom veku dieťaťa. Dojčené deti mávajú v dospelosti a starobe silnejšie kosti. Pre matku je dojčenie výhodné v tom, že sa maternica po pôrode rýchlejšie vracia do pôvodného stavu. Zmenšujú se popôrodné straty krvi, a preto sa i menej často vyskytuje chudokrvnosť. Dojčenie chráni ženu pred rakovinou prsníka i vaječníkov. Navyše dojčenie prehlbuje citový vzťah medzi matkou a dieťaťom, vzniká silná emočná väzba, ktorá má pozitívny vplyv na vývoj detskej psychiky.

    Odstavovanie dojčenia – postupne a s láskou
    Odstavenie je obdobím s vyšším rizikom gastroenterologických ochorení dieťaťa. Tráviaci systém dieťaťa je vystavený baktériám z okolitého prostredia, môže tak dôjsť k zníženiu množstva priateľských bifidobaktérií v čreve. Tie je nutné doplniť novou stravou. Náhradné dojčenské mlieko môže spôsobovať spočiatku menej časté a objemnejšie stolice, ale to neznamená, že ide o zápchu. Detské tráviace ústrojenstvo sa pomaly zoznamuje s novým zložením výživy, a preto dochádza k zmene vo frekvencii a konzistencii stolice. Mlieko je veľmi dôležitou súčasťou detského jedálneho lístka! Pre dobré trávenie dieťaťa je vhodné zvoliť kvalitnú dojčenskú výživu s obsahom probiotík.

    Kľúčovú rolu vo vývoji silného imunitného systému hrá výživa v prvom roku dieťaťa.
    Výživa je v prvom roku života dieťaťa celkom zásadným faktorom pôsobiacim na vývoj imunitného systému. Ide o jeden z mála činiteľov spôsobujúcich alergie, ktorý môžeme ovplyvniť. Preto sa tiež niekoľkokrát objavuje v základných pravidlách na prevenciu alergií. Ich dodržovanie má nezanedbateľný význam.

    1) Dojčiť dieťa čo najdlhšie.
    2) Po prerušení dojčenia prejsť na kvalitnú hypoalergénnu výživu (BEBA H.A.) – najlepšie po konzultácii s lekárom.
    3) Kravské mlieko a vajcia vylúčiť do konca prvého roku, orechy a plody mora až do 3 – 4 rokov života dieťaťa.
    4) Pri kŕmení novou potravinou podávať spočiatku len malé množstvo a so zavádzaním ďalšej vyčkať 5 až 7 dní.
    5) V detskej izbe vytvoriť pokiaľ možno bezprašné prostredie – snažte sa vyhnúť kobercom a ťažkým závesom, ktoré bývajú okrem prachu tiež sídlom alergénnych roztočov.
    6) Na detskú hygienu nepoužívať parfémované mydlá, zásypy, olejčeky ani krémy.
    7) Denne vetrať postieľku.
    8) Zabrániť priamemu kontaktu detskej pokožky s vlnenými vecami (oblečením, dekou…).
    9) Nefajčiť v prítomnosti dieťaťa.
    10) Dávať dieťaťu len hračky z umelej hmoty (umývateľné a testované na alergény).
    11) Snažiť sa, aby sa dieťa v dojčenskom veku nedostávalo príliš často do styku s peľmi a plesňami.
    12) Obmedzovať kontakt so zvieratami, ale najmä s mačkami.

    „}}]}}],“layout“:“article“}“

    Tím Plus pre Vás
    Tím Plus pre Vás
    S radostí až do mobilů