Imelo – symbol šťastia a hojnosti – nesmie na Vian

  • Vianoce
  • 2 minúty čítania
  • 26. 2. 2015
  • Tím Plus pre Vás
  • Zvyk zavesovať zelené, strieborné alebo zlaté imelo k lustru či ho dávať do vázičiek na stôl sa u nás dodržuje dodnes. Ľudia stále veria, že imelo prinesie do domu šťastie, keďho ráno na Štedrý deň zavesia nad sviatočne prestretý stôl alebo že prinesie šťastie tomu, kto ho dostal do daru.

    {containers“:[{„id“:1,“type“:“container100″,“params“:{},“shapes“:{„first“:[{„id“:2,“type“:“shapeOldArticle“,“params“:{„html“:“

    Čím má viac bielych bobuliek, tým viac šťastia prinesie.

    Imelo je opradené množstvom mýtov a legiend.
    Imelo do domu prináša šťastie, odvahu a lásku. A najlepšie to funguje, ak dostanete imelo ako darček. Jeho biele bobule dozrievajú práve v decembri, a preto imelo pripadalo našim predkom magické, a tak mu prisúdili čarovné účinky. Vešali ho do domov ako ochranu pred ohňom, čarodejnicami a zlými duchmi. Taktiež sa tradovalo, že imelo splní jedno prianie každému, kto ho zašeptá do plamienka prvej zapálenej sviečky na vianočnom stromčeku.
    Na Slovensko sa dostal zvyk zavesovať do domu imelo z Anglicka. Kelti verili, že prináša do domu šťastie, odvahu, lásku a plodnosť, preto tiež dodržovali zvyk bozkávania sa: muž smel pobozkať na Štedrý deň pod zaveseným imelom ktorúkoľvek ženu. Po každom bozku utrhli spoločne jednu bobuľku, až na tú poslednú. S tou potom imelo viselo až do budúcich Vianoc.
    Podľa jednej legendy bolo imelo kedysi stromom, z ktorého Jozef vyrezal kolísku pre Ježiška. Po tridsiatich troch rokoch potom strom Rimania vyrúbali a z jeho kmeňa vyrobili kríž, na ktorom Ježiša ukrižovali. Strom sa od hanby zmenšil na malé kríčky, ktoré sú nútené žiť z iných stromov. Zahrňuje však dobrom všetkých, ktorí pod ním prejdú. Svojím parazitujúcim životom, kedy sčasti žije zo živín stromov, symbolizuje život veriacich, ktorí sú sčasti živí z Kristovho tela.

    Imelo má zaujímavý spôsob života i rozmnožovania.

    Imelo, stálozelený poloparazitický ker, rastie na ihličnatých a listnatých drevinách celého sveta, kam jeho semená zanesú vtáci trusom. Semená potom zapustia korienky do kôry stromu a rastlina sa živí jeho miazgou, z ktorej čerpá vodu a minerály. Ostatné živiny si vytvára fotosyntézou. V strednej Európe sa objavuje predovšetkým na agátoch, lipách, hraboch, jaseňoch, javoroch, žeriavnikoch, topoľoch, vŕbach, boroviciach a jedliach, ojedinele i na smrekoch. Imelo môžeme nájsť na jabloniach, vzácnejšie na orechoch či marhuliach. Vo svete existuje asi 100 botanických druhov imela, z ktorých u nás rastie len imelo biele. Imelo kvitne v marci a v apríli a je takmer nezničiteľné. Usychá až so svojím hostiteľom, a tak napr. na cédroch dosahuje vek i štyristo rokov.

    Imelo je liečivé i jedovaté, používa sa v modernej medicíne i liečiteľstve.

    Imelo je rastlina oddávna využívaná na liečenie. Obsahuje glykoproteidy, peptidické toxíny (predovšetkým viscotoxín, ktorý sa skladá z viac než 40 aminokyselín), vodorozpustné polysacharidy (hlavne polygalaktunoráty a flavoníny), alkaloidy, cholín, acetylcholín, histamín, organické kyseliny, triterpeny, fenylové zlúčeniny a rad ďalších látok. Táto všestranná liečivka je však súčasne rastlinou pomerne silne jedovatou. Preto akémukoľvek používaniu imela musí predchádzať konzultácia s lekárom. Zaujímavé je, že jednotlivé rastliny imela majú rôzny obsah látok podľa toho, na akom strome rastú. Tiež záleží i na období zberu: najviac účinných látok má imelo zbierané v marci, novembri a decembri.

    „}}]}}],“layout“:“article“}“

    Tím Plus pre Vás
    Tím Plus pre Vás
    S radostí až do mobilů