Nepostrádateľný jód

  • Jód
  • 3 minúty čítania
  • 26. 2. 2015
  • RNDr. Pavel Suchánek
  • Jeden z najdôležitejších stopových prvkov v našom tele, ktorý z veľkej časti ovplyvňuje náš celkový zdravotný stav. Viete, kam až môže viesť jeho nedostatok? A viete, že sa blíži Medzinárodný deň jódu?

    {containers“:[{„id“:3,“type“:“container100″,“params“:{},“shapes“:{„first“:[{„id“:4,“type“:“shapeOldArticle“,“params“:{„html“:“

    Aký má jód vplyv na naše telo ?

    Názov tejto minerálnej látky bol odvodený z gréckeho slova iódes, čo znamená fialový. Výskumy potvrdili, že tento stopový prvok je úplne nepostrádateľný pre správne fungovanie štítnej žľazy. Tá zabezpečuje odoberanie jódu z krvi, ktorý následne využíva k tvorbe vlastných veľmi dôležitých hormónov, ktorých funkciou je usmerňovanie všetkých dôležitých biochemických funkcií v ľudskom tele. Hormóny štítnej žľazy ovplyvňujú predovšetkým vývoj pohybovej sústavy a mozgu v raných fázach vývoja, a preto môže ich nedostatok negatívne ovplyvniť inteligenciu (vývojová porucha kreténizmus). Ďalšou významnou úlohou jódu je regulácia rýchlosti telesného metabolizmu. Má tiež upokojujúci vplyv a pozitívne pôsobí na kvalitu vlasov, zubov a kože. Ďalšou pozitívnou vlastnosťou je, že pomáha udržiavať obranyschopnosť organizmu. Odporúčaná denná dávka závisí od veku človeka.

    • Kojenci 50 – 80 µg*/deň,
    • predškoláci 100 – 120 mg / deň,
    • dospievajúci a dospelí 200 mikrogramov / deň,
    • tehotné ženy až 230 mikrogramov / deň
    • dojčiace matky dokonca 260 mikrogramov jódu denne.

    Pre presnejšiu predstavu, 100 g lososa obsahuje 200 µg jódu, teda 100% z ODD pre dospievajúcich a dospelých. Makrela (100 g) napríklad obsahuje 49 µg a mlieko (100 ml) 30 µg.

    Kde sa nachádza?

    Človek jód prijíma skrze potraviny a jeho množstvo sa odvíja od toho, koľko sa tohto minerálu nachádza v pôde. Najväčšou zásobárňou sú moria a oceány, a to preto, že bol tento prvok z pôdy postupne vyplavovaný dažďom. Späť na zem sa jód dostáva skrze odparovanie, ale v podobe zrážok už len v obmedzenom množstve.

    V pôde vnútrozemských oblastí, teda aj u nás, jódu z prirodzených zdrojov nie je príliš veľa. Tento problém sa rieši tzv. priemyselným jódováním, teda pridávaním prvku do kuchynskej soli, a do krmív úžitkových zvierat. Jodizovaná soľ sa používa na spracovanie mäsa a mliečnych výrobkov a do pôdy sa navyše dostáva skrz organické hnojivá. Dlhodobým či rizikovým nedostatkom jódu v dnešnej dobe v Slovenskej republike netrpí skoro nikto.

    Určite nie je na škodu, dopriať si raz za čas morské plody. Keď konzumujete ryby, mušle, krevety alebo napríklad morské riasy približne dvakrát do týždňa, hladina jódu sa vo vašom tele prirodzene zvýši. Okrem morských plodov ho obsahuje aj mlieko a mliečne výrobky. Z ovocia sú to najmä banány, jablká, broskyne, čerešne alebo čučoriedky, zo zeleniny odporúčame brokolicu, hrášok, kel, mrkva, špenát, zemiaky či šampiňóny. 

    Všetkého s mierou

    Určite si dokážete predstaviť, že nedostatok dôležitej látky, sa na fungovaní organizmu nejako prejaví. Konkrétne nízka hladina jódu môže okrem iného zapríčiniť obezitu, poruchu rastu, ale aj mentálne poruchy. Rovnako tak búšenie srdca, nedokrvenie končatín, zápchu alebo únavu. Asi najväčší vplyv má jeho nedostatok na štítnu žľazu, ktorá sa v takom prípade neprirodzene zväčšuje, čo sa navonok prejaví ako struma.

    Nadmerné množstvo jódu tiež môže spôsobiť zdravotné problémy, ako napríklad vyčerpanie, únavu, suchú pokožku, priberanie na váhe či depresie. Odborníci tiež upozorňujú, že ľudia v strednej Európe si na menšie množstvo tohto stopového prvku v potrave, v porovnaní s prímorskými oblasťami, už zvykli. Preto nie je dobré vrhnúť sa zo strachu z nedostatku jódu rovno na potravinové doplnky, alebo konzumovať nadbytok morských rýb. Žiadneho prvku by sme v tele nemali mať ani málo, ani veľa. Najlepšie je zamerať sa na pestrú a vyváženú stravu. A či je váš jedálny lístok správne zostavený, môžete overiť v aplikácii Viete čo jete?.

    Zaujímavosť na záver

    Jód bol objavený v roku 1811 francúzskym chemikom Bernardom Courtoisom. O celých 188 rokov neskôr, teda v roku 1999 bol dátum 6. marca vyhlásený ako Medzinárodný deň jódu. Je to deň, ktorý nám má pripomenúť práve Courtoisov významný objav, a samozrejme nenahraditeľnosť jódu pre náš organizmus. Takže nezabudnite, 6.3. si môžete urobiť malú oslavu a pripraviť trebárs lahodného lososa.

     

    „}}]}}],“layout“:“article“}“

    RNDr. Pavel Suchánek
    RNDr. Pavel Suchánek
    Špecializácia: výživa, vyvážené stravovanie