Potebujú deti mäso?

  • Výživa detí
  • 8 minút čítania
  • 16. 3. 2015
  • RNDr. Pavel Suchánek
  • Polievka sa varí, mäso na tanieri…“ Je pre vaše deti konzumácia mäsa skutočne nutná? Názory odborníkov aj rodičov sa občas líšia. Chcete sa zorientovať? Pomožeme vám preplávať medzi faktami a mýtmi.“

    {containers“:[{„id“:3,“type“:“container100″,“params“:{},“shapes“:{„first“:[{„id“:4,“type“:“shapeRichEdit“,“params“:{„text“:“

    Najdôležitejším predpokladom pre zdravéndieťa je pestrá a nutrične vyvážená strava. Mäso je zdrojomnplnohodnotných bielkovín, ktoré by mali byť v destkej strave priemernenzastúpené. Často sa ale stretnete s názorom, že jeho každodenná konzumácianje pre rast a vývin detí nnevyhnutná. Naopak, slovenskí experti na výživu sanzvyčajne zhodujú, že je dobré ho servírovať obdeň, prípadne pokiaľ ho nahradímenmliečnymi výrobkami a vajíčkami, stačí konzumácia mäsa iba 3 x týždenne. Čo je pravda a čo mýtus?

    Bielkovinynsú v životne dôležité pre rast všetkých buniek a svalov ľudského tela.nV období rastu je poteba bielkovín takmer dvajnásobne vyššia, nežnv dospelosti, ale zároveň je dôležité zaistiť ich optimálne vyváženýnprísun. Podľa pôvodu môžeme bielkoviny rozdeliť na rastlinné a živočíšne. Podľanich výživovej hodnoty potom bielkoviny delíme na plnohodnotné a neplnohodnotné.nČo sa stane, keď plnohodnotné bielkoviny, ktoré nájdeme najmä v mäsenchýbajú? Dieťa rastie pomaly, je unavené a má nedostatok energie. Môže trpieťnchorobami, akými sú chrípka alebo prechladnutie, častejšie než jeho vrstevníci.nKosti môžu začať mäknúť a metabolizmus nemusí správne fungovať, a aj malé ranynsa môžu hojiť náročnejšie.

    „,“textWiki“:“

    Najdôležitejším predpokladom pre zdravéndieťa je pestrá a nutrične vyvážená strava. Mäso je zdrojomnplnohodnotných bielkovín, ktoré by mali byť v destkej strave priemernenzastúpené. Často sa ale stretnete s názorom, že jeho každodenná konzumácianje pre rast a vývin detí nnevyhnutná. Naopak, slovenskí experti na výživu sanzvyčajne zhodujú, že je dobré ho servírovať obdeň, prípadne pokiaľ ho nahradímenmliečnymi výrobkami a vajíčkami, stačí konzumácia mäsa iba 3 x týždenne. Čo je pravda a čo mýtus?

    Bielkovinynsú v životne dôležité pre rast všetkých buniek a svalov ľudského tela.nV období rastu je poteba bielkovín takmer dvajnásobne vyššia, nežnv dospelosti, ale zároveň je dôležité zaistiť ich optimálne vyváženýnprísun. Podľa pôvodu môžeme bielkoviny rozdeliť na rastlinné a živočíšne. Podľanich výživovej hodnoty potom bielkoviny delíme na plnohodnotné a neplnohodnotné.nČo sa stane, keď plnohodnotné bielkoviny, ktoré nájdeme najmä v mäsenchýbajú? Dieťa rastie pomaly, je unavené a má nedostatok energie. Môže trpieťnchorobami, akými sú chrípka alebo prechladnutie, častejšie než jeho vrstevníci.nKosti môžu začať mäknúť a metabolizmus nemusí správne fungovať, a aj malé ranynsa môžu hojiť náročnejšie.

    „}},{„id“:5,“type“:“shapeSubheader“,“params“:{„heading“:“Prečo teda jesť mäso?“}},{„id“:6,“type“:“shapeRichEdit“,“params“:{„text“:“

    Aj kebynste svojim deťom dodali dostatok rastlinných bielkovín, iné živiny len taknľahko nezískate. Napríklad dôležitý je vitamín B12, ktorého nedostatoknprispieva k anémii, teda chudokrvnosti, nájdete ho najmä v jahňacejnpečeni, bravčovom a kačacom mäse. Mäso obsahuje tiež železo, zinok a niektoré dôležiténvitamíny. Železo je nutné pre rozvod kyslíka do ľudských tkanív, jehonnedostatok je príčinou únavy, vyčerpania, problémov s dýchaním alebonbolestí hlavy. Zinok, ktorý obsahuje hlavne hovädzie mäso a teľacia pečeň, zasenpomáha deťom rásť. Potrebuje ho aj ich vyvíjajúci sa imunitný systém. Mäsonobsahuje tiež všetky potrebné aminokyseliy, preto sa radí medzi plnohodnotnénbielkoviny a rastlinné bielkoviny ho jednoducho nenahradia. Výnimkounpotvrdzujúcou pravidlo je sója, prípadne bielkovina zo zemiakov. Sója je alenďaleko náročnejšie stráviteľná. Preto všeobecne platí, že rastlinné produktyntie živočíšne zväčša plnohodnotne nenahradia.

    „,“textWiki“:“

    Aj kebynste svojim deťom dodali dostatok rastlinných bielkovín, iné živiny len taknľahko nezískate. Napríklad dôležitý je vitamín B12, ktorého nedostatoknprispieva k anémii, teda chudokrvnosti, nájdete ho najmä v jahňacejnpečeni, bravčovom a kačacom mäse. Mäso obsahuje tiež železo, zinok a niektoré dôležiténvitamíny. Železo je nutné pre rozvod kyslíka do ľudských tkanív, jehonnedostatok je príčinou únavy, vyčerpania, problémov s dýchaním alebonbolestí hlavy. Zinok, ktorý obsahuje hlavne hovädzie mäso a teľacia pečeň, zasenpomáha deťom rásť. Potrebuje ho aj ich vyvíjajúci sa imunitný systém. Mäsonobsahuje tiež všetky potrebné aminokyseliy, preto sa radí medzi plnohodnotnénbielkoviny a rastlinné bielkoviny ho jednoducho nenahradia. Výnimkounpotvrdzujúcou pravidlo je sója, prípadne bielkovina zo zemiakov. Sója je alenďaleko náročnejšie stráviteľná. Preto všeobecne platí, že rastlinné produktyntie živočíšne zväčša plnohodnotne nenahradia.

    „}},{„id“:7,“type“:“shapeSubheader“,“params“:{„heading“:“Všetko z vody sa počíta“}},{„id“:8,“type“:“shapeRichEdit“,“params“:{„text“:“

    Mäsonobsahuje aj vitamín D, ktorý je nutný pre silné kosti. Ten nájdeme predovšetkýmnv rybách. Tie morské sú najviac nenahraditeľným zdrojom jódu, ktorý je dôležitýnpre zdravý vývoj kostí a prevenciu predčasného rednutiakostí. Jód je nevyhnutnýnpre tvorbu hormónov štítnej žľazy, a tým aj pre normálny vývoj mozgu, najmänv období vnútromaternicového vývoja plodu a prvého roku dieťaťa.nNedostatok jódu tak môže poškodiť centrálnu nervovú sústavu a tým aj duševnénschopnosti. Pri malých deťoch však hrozí nebezpečné stretnutie s kostičkounv krku, preto radšej vyberajte vykostené filety. Vhodné je aj mäsonz tých častí rýb, ktoré majú väčšie kosti dobre viditeľné.

    „,“textWiki“:“

    Mäsonobsahuje aj vitamín D, ktorý je nutný pre silné kosti. Ten nájdeme predovšetkýmnv rybách. Tie morské sú najviac nenahraditeľným zdrojom jódu, ktorý je dôležitýnpre zdravý vývoj kostí a prevenciu predčasného rednutiakostí. Jód je nevyhnutnýnpre tvorbu hormónov štítnej žľazy, a tým aj pre normálny vývoj mozgu, najmänv období vnútromaternicového vývoja plodu a prvého roku dieťaťa.nNedostatok jódu tak môže poškodiť centrálnu nervovú sústavu a tým aj duševnénschopnosti. Pri malých deťoch však hrozí nebezpečné stretnutie s kostičkounv krku, preto radšej vyberajte vykostené filety. Vhodné je aj mäsonz tých častí rýb, ktoré majú väčšie kosti dobre viditeľné.

    „}},{„id“:9,“type“:“shapeSubheader“,“params“:{„heading“:“Nebojte sa hovädzieho“}},{„id“:10,“type“:“shapeRichEdit“,“params“:{„text“:“

    Hovädzie,nbravčové mäso a pečeň sú často na čiernej listine kvôli vysokému obsahu zlýchntukov, prípadne cholesterolu. Na druhej strane, zo všetkých druhov mäsa majú najviacnbielkovín, minerálnych látok a vitamínov. Keď však dáte pozor už pri výbere anzemeriate sa na ľubovoľné mäso, nemusíte sa báť ani tukov. A čo ďalšie výhody?nBielkoviny sú v nich tak kvalitné a v takom množstve, že sa nantanieri nemusia objavavovať tak často.

    „,“textWiki“:“

    Hovädzie,nbravčové mäso a pečeň sú často na čiernej listine kvôli vysokému obsahu zlýchntukov, prípadne cholesterolu. Na druhej strane, zo všetkých druhov mäsa majú najviacnbielkovín, minerálnych látok a vitamínov. Keď však dáte pozor už pri výbere anzemeriate sa na ľubovoľné mäso, nemusíte sa báť ani tukov. A čo ďalšie výhody?nBielkoviny sú v nich tak kvalitné a v takom množstve, že sa nantanieri nemusia objavavovať tak často.

    „}},{„id“:11,“type“:“shapeSubheader“,“params“:{„heading“:“Ako častons mäsom nantanier“}},{„id“:12,“type“:“shapeRichEdit“,“params“:{„text“:“

    Ako bynmal vypadať dobre zostavený týždenný jedálníček? Raz až dvakrtát by mala byťnzastúpená hydina, raz ryba, jedna porcia hovädzieho či bravčového mäsa je tiežnvítaná a zvyšné tri až štyri dni možete dať „mäsu sviatok“. Porcia mäsa prendeti je ale menšia – pre deti v predškolskom veku odpovedá asi 30 ažn60 gramom, pre školákov a dospievajúcich 60 až 90 gramov. Dôležité je tiež striedať druhy mäsa anzamerať sa na ľubovoľné, ktoré neobsahuje toľko tuku. Pozor ale tiež nannahradzovanie mäsa údeninami. Tie môžu obsahovať vyšší podiel soli a menejnmäsa, takže nie je možné brať ho ako adekvátnu náhradu za čisté mäso. Naopaknobčas je možné mäso nahradiť napríklad vajíčkami, mliečnymi výrobkami činstrukovinami. Dobre urobíte, ak strukoviny svojim deťom doprajete 2-3krátntýždenne.

    „,“textWiki“:“

    Ako bynmal vypadať dobre zostavený týždenný jedálníček? Raz až dvakrtát by mala byťnzastúpená hydina, raz ryba, jedna porcia hovädzieho či bravčového mäsa je tiežnvítaná a zvyšné tri až štyri dni možete dať „mäsu sviatok“. Porcia mäsa prendeti je ale menšia – pre deti v predškolskom veku odpovedá asi 30 ažn60 gramom, pre školákov a dospievajúcich 60 až 90 gramov. Dôležité je tiež striedať druhy mäsa anzamerať sa na ľubovoľné, ktoré neobsahuje toľko tuku. Pozor ale tiež nannahradzovanie mäsa údeninami. Tie môžu obsahovať vyšší podiel soli a menejnmäsa, takže nie je možné brať ho ako adekvátnu náhradu za čisté mäso. Naopaknobčas je možné mäso nahradiť napríklad vajíčkami, mliečnymi výrobkami činstrukovinami. Dobre urobíte, ak strukoviny svojim deťom doprajete 2-3krátntýždenne.

    „}},{„id“:13,“type“:“shapeSubheader“,“params“:{„heading“:“Vyhnite sa extrémom“}},{„id“:14,“type“:“shapeRichEdit“,“params“:{„text“:“

    Čo sa stane, pokiaľnrodina staví len na mäsitú stravu? Dieťaťu moženchýbať vláknina, vitamín C alebo antioxidanty. Tie sú dôležité na ochranunbuniek pred chorobami a starnutím. Naopak, deti -vegetariáni majú podľa rôznychnštúdií oproti svojim vrstevníkom nižší výskyt obezity, nižší krvný tlak ajnhladinu cholesterolu, vo výnimočných prípadoch sa u nich vo väčšej mierenobjavuje chudokrvnosť. Zatiaľ čo v prípade dospelých nemajú odborníci nanvýživu problém so správne poskladaným vegetariánskym jedálničkom, pri deťoch súnopatrnejší, pretože je oveľa ťažšie postrážiť množstvo dôležitých látok.

    Tiežnmáte v hlave zmätok, čo si teda vybrať? Každý rodič chce pre svoje dieťanlen to najlepšie, ale aj tu platí zásada – všetko s mierou. Zdravý rozumnradí podávať na tanieri od všetkého niečo v tom správnom pomere. Pri dodržiavaní zásad pestrej stravy sankombinácia 3 – 4 porcií mäsa týždenne zdá byť dostatočná. Pamätajte, že telo vášho dieťaťa si nastavínsvoj vlastný rytmus. V tomto prípade, bohužiaľ nie je možné jednoznačnentvrdiť, čo je pravda a čo mýtus. Jednoducho,nnechoďte do extrémov, dodržujte zásadu všetko s mierou, a v pokoji sinvychutnajte spoločne strávený čas pri stole.

    „,“textWiki“:“

    Čo sa stane, pokiaľnrodina staví len na mäsitú stravu? Dieťaťu moženchýbať vláknina, vitamín C alebo antioxidanty. Tie sú dôležité na ochranunbuniek pred chorobami a starnutím. Naopak, deti -vegetariáni majú podľa rôznychnštúdií oproti svojim vrstevníkom nižší výskyt obezity, nižší krvný tlak ajnhladinu cholesterolu, vo výnimočných prípadoch sa u nich vo väčšej mierenobjavuje chudokrvnosť. Zatiaľ čo v prípade dospelých nemajú odborníci nanvýživu problém so správne poskladaným vegetariánskym jedálničkom, pri deťoch súnopatrnejší, pretože je oveľa ťažšie postrážiť množstvo dôležitých látok.

    Tiežnmáte v hlave zmätok, čo si teda vybrať? Každý rodič chce pre svoje dieťanlen to najlepšie, ale aj tu platí zásada – všetko s mierou. Zdravý rozumnradí podávať na tanieri od všetkého niečo v tom správnom pomere. Pri dodržiavaní zásad pestrej stravy sankombinácia 3 – 4 porcií mäsa týždenne zdá byť dostatočná. Pamätajte, že telo vášho dieťaťa si nastavínsvoj vlastný rytmus. V tomto prípade, bohužiaľ nie je možné jednoznačnentvrdiť, čo je pravda a čo mýtus. Jednoducho,nnechoďte do extrémov, dodržujte zásadu všetko s mierou, a v pokoji sinvychutnajte spoločne strávený čas pri stole.

    „}}]}}],“layout“:“article“}“

    RNDr. Pavel Suchánek
    RNDr. Pavel Suchánek
    Špecializácia: výživa, vyvážené stravovanie