Psí terapeut

  • Pozitívny vplyv na psa
  • 2 minúty čítania
  • 26. 2. 2015
  • Tím Plus pre Vás
  • Kamarátka má postihnutého chlapčeka Filipka. Keď sa malý narodil, lekári jej povedali, že Filipko sa nikdy nevyrovná normálnym deťom, ale naučí sa chodiť, hovoriť a dokonca s trochou snahy zvládne výučbu na základnej škole.

    {containers“:[{„id“:1,“type“:“container100″,“params“:{},“shapes“:{„first“:[{„id“:2,“type“:“shapeOldArticle“,“params“:{„html“:“

    Filipko bol vo všetkom pomalší, ale až v dvoch rokoch povedal svoje prvé slovíčka, v dvoch a pol prestával potrebovať plienky a predsa len sa vyvíjal a robil menšie pokroky, i keď pomalšie. Oslávil tretie narodeniny, ale chodiť stále nezačal. Nemal snahu ani liezť. Ležal ako bábätko a nechával sa nosiť. Jeho matka, ktorú po pôrode partner opustil, bola zúfalá. Filip rástol rovnako ako iné deti a bol stále ťažší. Ona ho musela všade prevážať v kočíku a doma ho nosila. Trápilo ju, čo sa stane, keď Filip chodiť nezačne. Nezaberali podnety v podobe hračiek, posmeľovanie atď. Filip už normálne hovoril, ale keď chcel na záchod, zavolal mamu, ktorá ho tam preniesla. Z toho dôvodu ho kamarátka nemohla dať ani do škôlky. Raz bola Jana, ako sa kamarátka volá, u mňa na návšteve. Filipko zaspal, preto sme ho preniesli do susednej izby, aby sme ho nerušili. Izbu sme privreli, aby sme počuli, keď sa zobudí.

    Jana si mohla chvíľku odpočinúť. Sedeli sme pri káve a rozprávali sa. Približne po hodine sme začuli zo susednej miestnosti smiech. Jana vstala a nervózne bežala k obývačke. „Poď sa rýchlo pozrieť,“ volala hneď od dverí. Keď som tam prišla, Filip liezol po izbe za naším psom Benom a snažil sa ho chytiť. Beník vždy počkal, až Filip dolezie až k nemu, a potom mu utiekol o kúsok ďalej. Filip sa toľko snažil ho chytiť, že jeho lezenie bolo rýchlejšie a rýchlejšie. „No to som ešte nezažila!“ Nadšene volala Jana. Od toho času k nám chodievala s Filipom denne. Beník sa stal psím terapeutom jej syna. Bavilo to Filipa i Bena a ja s Janou sme z Filipkových pokrokov mali úprimnú radosť. Než oslávil Filip štvrté narodeniny, už behal. V mnohom dohonil svojich zdravých vrstevníkov, ale stále mal špatnú jemnú motoriku a problémy so sústredením. Čo sa týka pohybovej aktivity, Ben mu hodne pomáhal. Ako by sa vcítil do chlapca a vedel, čo mu pomôže. Keď Filip niečo nechcel, Ben ho k tomu donútil. K môjmu zdravému synovi sa takto nespráva, ale od Filipa si nechal urobiť čokoľvek. A tak, keď sme boli pozvaní na oslavu jeho štvrtých narodenín, napadol ma ihneď živý darček. Všetko som konzultovala s Janou, ktorá nikdy moc psy nemusela. Keď ale videla, akých úspechov jej syn dosiahol vďaka Benovi, nakoniec sa nechala obmäkčiť. Do rodiny im tak skoro pribudol ďalší člen, bišonek, ktorého jeho malý kamarát pomenoval Endy. Vďaka Endymu si Filip našiel niekoľko nových kamarátov a ešte viac sa dostal do kolektívu zdravých detí. Dnes chodí už do tretej triedy bežnej základnej školy s veľmi uspokojivým prospechom. Zvláda bežné úlohy a jeho najlepší kamaráti zostávajú Endy s Benom.

    „}}]}}],“layout“:“article“}“

    Tím Plus pre Vás
    Tím Plus pre Vás
    S radostí až do mobilů