Vítanie nového roka

  • Silvester
  • 2 minúty čítania
  • 26. 2. 2015
  • Tím Plus pre Vás
  • Aby sme mohli správne privítať nový rok, dobrým zvykom je rozlúčiť sa s tým starým. Nie vždy sa však Silvester a 1. január slávil rovnako, ako dnes. Poďme spolu nahliadnuť do histórie, ako sa oslavovalo kedysi dávno. Porovnajme, čo zostalo rovnaké až dodnes a na čo sa za tie roky zabudlo.

    {containers“:[{„id“:1,“type“:“container100″,“params“:{},“shapes“:{„first“:[{„id“:2,“type“:“shapeOldArticle“,“params“:{„html“:“

    Svoj význam získal dátum 31. december a 1. január až potom, ako sa vo väčšine kresťanských zemí začal používať gregoriánsky kalendár, teda v priebehu 16. storočia. V tej dobe by však väčšina z nás Silvester podľa svojho gusta zrejme neoslávila. Cirkev totiž odcudzovala pohanskú zábavu a oslavy spojené s koncom roka. Bežné boli len návštevy kostola a ďakovanie Bohu za uplynulý rok. Zmeny nastali až v 19. storočí. Spoločnosť bohatla a v posledný deň v roku sa zabávala okázalejšie ako kedykoľvek doteraz. Nechýbali ani výborné hostiny a popíjanie. Na vidieku sa začali vytvárať zvyky a tradície. Chudobné gazdiné obchádzali bohatšie hospodárstva a vymetali im kuchyne. Vyslúžili si preto v niektorých regiónoch prezývku vymetačky. Týmto spôsobom želali navštíveným domom, aby aj počas ďalšieho roka rodina mala všetkého dostatok a aby im pec či sporák dobre slúžili. Za obradné vymetanie si však nikdy nezabudli vziať almužnu. Všetky gazdinky tiež zásadne 31. 12. nesušili bielizeň. Privolalo by to totiž smrť niekoho blízkeho v nasledujúcom roku. Zvykom bolo jesť o polnoci ovar a chren s jablkami, to malo naopak privolať šťastie. Tieto zvyky nám sú už dnes cudzie. Klasický polnočný prípitok však tiež pochádza z konca 19. storočia a zachoval sa až dodnes.

    Nový rok sa u nás začal viac oslavovať koncom stredoveku. Tento deň bol dňom v znamení „odmeňovania“. Hospodári odmeňovali svojich čeľadníkov a všetkých, ktorí pomáhali okolo domu. Rodičia odmeňovali svoje deti, farníci svojho farára. Učitelia pre zmenu posielali vrchnosti maľované priania a vrchnosť mala zvykom na toto prianie odpovedať finančným darom. Všetci si želali zdravie a Božie požehnanie. Nepríjemné práce sa v tento deň úplne vynechávali, pretože sa verilo, že čo sa robí na Nový rok, bude človeka sprevádzať počas celého roka.

    Dnes už tieto zvyky dodržuje málokto. Bežne trávime Nový rok s rodinou pri bohato prestretom slávnostnom stole. Niektoré tradície však zostali. Na sviatočnom stole obyčajne nechýba šošovicová polievka, ktorá ma priniesť bohatstvo. V hlavnom chode sa vynecháva hydina i králik, aby nikomu z prítomných neutieklo alebo neuletelo šťastie. Bežné sú tiež návštevy kultúrnych akcií alebo priateľov.

    A keď budete tento rok chystať pre svojich blízkych novoročné pohľadnice, spomeňte si napríklad na grófa Chotka, ktorý ako prvý poslal pozdrav s francúzskou skratkou p. f., teda pour féliciter – pre šťastie. Gróf totiž pre svoju zaneprázdnenosť nestíhal odpisovať všetkým na pozdravy, ktoré dostal, preto svoju odpoveď skrátil na dnes už zaužívané spojenie p. f.

    Nech už bude vaša oslava tento rok akákoľvek, Plus pre Vás vám želá šťastný a úspešný vstup do roku 2015. 

    „}}]}}],“layout“:“article“}“

    Tím Plus pre Vás
    Tím Plus pre Vás
    S radostí až do mobilů